Pekelný Zlosyn

Utorok, 06.12. Vstal už po 05:00, takmer na 100% oddýchnutý. Pár minút som ešte ostal ležať na posteli a rozmýšľal, či je to skutočnosť. Pozrel som sa na mobil koľko je hodín. O chvíľku na to som sa pozrel, že koľko hodín mám na notebooku, keďže som si myslel, že mám chybný časový údaj. Na notebooku som mal slovenský čas, takže mi to nejako extra nepomohlo. Ale aspoň som mal nejaký prehľad o čase doma pre prípad, že by som sa ozval domov, že je všetko v poriadku. Aby som náhodou niekoho nezobudil, keďže by mohla byť doma noc. Po pár minútach som vstal s postele, obliekol som sa, vykonal osobnú hygienu, chvíľu som sa s terasy díval na oceán. A keď nastal čas, vydal som sa na svoje prvé raňajky vo Francúzskej Polynézii.
Raňajky sa mi začínali už o 06:30. Trochu neisto som vstúpil do priestoru jedálne, kde sa podávali raňajky, keďže som vôbec netušil či som na správnom mieste. Ale keď som o kúsok ďalej uvidel stoly s jedlom, to ma uistilo, že som na správnom mieste. 😀 Pani pri vstupe do jedálne si odškrtla moje moje meno zo zoznamu hostí, ktorí mali rezervované raňajky. Bola možnosť sedieť vo vnútri, „pod strechou“ alebo na terase s prenádherným výhľadom na Tichý oceán. Čiastočne bolo s terasy vidieť aj domy nad morom. Samozrejme, že som si sadol na terasu, na čerstvý vzduch. Nieže by bol vo vnútri nejaký zlý, zatuchnutý vzduch, ale som predsa tak ďaleko a je nádherne počasie, takmer na 100% jasno. Raňajky boli formou švédskych stolov. Na výber bolo s niekoľkých druhov šuniek, tvrdých syrov, pečiva a zeleniny ako prílohy. Ďalej tu bolo na výber samozrejme aj ovocie ako napríklad ananás, mango, kokos narezaný na plátky, červený a aj oranžový sladký melón. Na pitie boli na výber ovocné šťavy, minerálky, čaj, káva. Kto koľko zjedol, toľko zjedol, toľko zjedol. Nebolo to rozdelené, že iba určené množstvo pre každého.
Po raňajkách som išiel na chvíľu do bungalova, zistiť si aktivity, ktoré by som chcel navštíviť, absolvovať. Keď som sa rozhodol, že čo chcem absolvovať, prišiel som na miesto pri recepcii, kde sa nahlasovali tieto aktivity. V mobile som si našiel kam chcem ísť a ukázal som pani, že kam chcem ísť. Na stredu som si dal menšiu, asi 3,5 – 4 hodinovú  túru po ostrove Moorea (Belvedere Lookout). Na štvrtok som si naplánoval Lagunárium na vedľajšom drobnom ostrovčeku zvanom Motu Ahi, loďkou vzdialeného asi 200 metrov od ostrova Moorea. A na piatok som si naplánoval návštevu delfinária pri hoteli InterContinental Resort and Spa Moorea, asi 20 minút od môjho hotela. Sobotu som si nechal „oddychovú“, keďže som sa v nedeľu doobeda letecky presúval na ostrov Bora Bora.
Ale poďme po poriadku naspäť do utorka. Po zarezervovaní týchto aktivít som sa vrátil naspäť do svojho bungalovu, prezliekol som sa do plaviek, zobral plutvy, šnorchel a potápačské okuliare a vybral som sa už konečne plávať do vôd Tichého oceánu. Na pláži bolo niekoľko hotelových lehátok a slnečníkov. Prišiel som k jednému lehátku, posadil som sa naň, vyzul šľapky, obul plutvy, dal dole gumičku s vlasov (keďže sa mi nedali dať cez vrkoč potápačské okuliare na hlavu), nasadil som si potápačské okuliare spolu so šnorchlom a zišiel do vody. Chvíľu mi trvalo kým som si zvykol na tieto potápačské pomôcky, ale nakoniec som to zvládol. Keď som si dostatočne zaplával, vyšiel som z vody na lehátko a prevalil som sa na naň. Veľká chyba. Po asi 15 – 20-tich minútach ma Slnko fajne spálilo spredu a aj zo zadu, takže každý prudší pohyb a väčšina dotykov ma pálila. Samozrejme, že som si s domu nezobral opaľovací krém a ani inú podobnú vec na opaľovanie. Keď som prišiel k sebe do bungalovu, ako prvé čo som urobil bolo, že som si odložil potápačské veci do kúpeľne a vo vani som si opláchol nohy a šľapky od piesku (plutvy som si opláchol v mori samozrejme…:-D ). Nato som si utrel nohy nech si nezamočím podlahu v interiéri a išiel som sa opláchnuť do svojho bazénika, ktorý som mal len sám pre seba. V bazéne sa nachádzala sladká voda a schody dovnútra, keďže bol hlboký 1,5m. Ako viem, že voda nebola slaná??? Veľmi jednoducho. Tak, že ma neštípali oči od prípadnej soli, keď som sa potopil. Na terase som mal k dispozícii hotelový uterák, ktorý som si našiel poskladaný na posteli, keď som sa deň predtým ubytoval. Slnko mi doobeda svietilo „do dvora“ na bazén a zhruba okolo 12:00 zašlo za strechu môjho bungalova, takže bolo celkom príjemne v tieni, ale teplo. Na stoličku som si mohol položiť notebook, zapnúť nejaký film a príjemne ho s bazéna sledovať. Podvečer som si taktiež prepláchol botasky a ponožky, v ktorých som prišiel.  Reku, nech mi do druhého dňa uschnú kým pôjdem na túru. Tak som ich nechal vonku, pri bazéne, pod holým nebom. Ďalšia veľká chyba. V ďalšom článku vysvetlím prečo. Posledné plávanie som si dal tak okolo 16:30-17:00. Keď som sa po plávaní osušil, išiel som si kúpiť chladivý gél po opaľovaní, ktorý obsahoval aloe vera. Teda aspoň bolo vyobrazené na obale a písané v zložení. To opálenie ma nesmierne pálilo. Priamo v hoteli bol menší obchodík, v ktorom bolo možné si zakúpiť rôzne opaľovacie krémy, telové krémy, šatky na hlavu, nejaké suveníry, chipsy, minerálky. Taký malý  zmiešaný tovar. Takže som s týmto nemal nejaký extra problém. Po zakúpení tohto gélu som sa zastavil na recepcii, cez ktorú som prechádzal a trochu sa porozprávať so zamestnancami hotela. Samozrejme, že v rámci možností. Takto sme strávili približne 15 – 20 minút vzájomnou konverzáciou. Škoda, že som ich nenaučil takú peknú slovenskú vetu, že „strč prst skrz krk“. 😀 Keď nastal čas, išiel som do sprchy a pospať si aby som bol na druhý deň oddýchnutý na cestu. Takto som strávil druhý deň v Polynézii, na ostrove Moorea.